Zrubový dom. Nižná Boca, 1971 Autor hesla: Ján Botík DOM Po príchode Slovanov na územie Slovenska sa dom vyvíjal od jednopriestorového k viacpriestorovému obydliu. Pôdorys domu je ukazovateľom hospodárskej a sociálnej stránky života jeho obyvateľov. Dom sa posudzoval aj podľa použitého stavebného materiálu (hlinená, drevená, kamenná stavba), trvalosť či prechodnosť obývania (sezónne obydlie, chotárne sídla). Najpodstatnejšou stránkou obydlia však bola organizácia života v dome, spôsob bývania a vzťahy medzi jeho príslušníkmi. Autor hesla: Ján Botík Časť interiéru izby s kultovým kútom a časť s posteľami. Liptovská Tepličká,1972 PARÁDNA IZBA Reprezentačná miestnosť domu. Vyskytuje sa od prelomu 18. a 19. stor., keď si majetnejšie vrstvy roľníckeho obyvateľstva začali stavať domy s 2 izbami. Parádna izba bola honosne zariadená maľovaným a vyrezávaným nábytkom, zdobenou keramikou, maľbami na skle, atď. Najbohatšia výzdoba sa sústreďovala do prednej časti izby, hlavne do rohu so stolom. Využívala sa pri najvýznamnejších výročných sviatkoch a rodinných slávnostiach, na uloženie sviatočného odevu. Na spávanie sa využívala len vo výnimočných situáciách (hostia, dievka pred vydajom, šestonedieľka). Deti vo sviatočnom odeve Autor hesla: Viera Nosáľová /rekonštrukcia/. Heľpa,1972. ODEV Hlavnou funkciou odevu bola ochrana pred počasím. Vyjadroval odlišnosť pohlavia (detský, dievocký, mládenecký), stav (slobodní, vydaté, ženatí, vdovy), zamestnanie (banícky, robotnícky), spoločenské postavenie ap. Zhotovoval sa z prírodných materiálov, podomácky. Šili si ho dedinskí remeselníci a samoukovia. Odev dedinských obyvateľov sa až do 20. storočia takmer nemenil. Autor hesla: Stanislav Dúžek Uklakovaný. Myjava TANEC Pohybovo-hudobné umenie vidieckeho, ale i meštiackeho obyvateľstva prispôsobené miestnym podmienkam. Spája sa s prejavmi ľudovej kultúry hlavne obyčajmi, hrami, ľudovým divadlom, odevom. Od 6. stor. sú známe svedectvá o tanečníkoch a plesoch starých Slovanov, z 13.-15. stor. sú správy o tanečno-hudobných prejavoch igricov a až do 19. stor. zmienky o zákazoch cirkevných a svetských vrchností týkajúcich sa tanca. V 19. stor. národní činitelia zaznamenávali charakter ľudovej podoby tanca. V tomto období nastupuje nový, tzv. novouhorský hudobno-tanečný štýl. Komponujú sa polky a valčíky, ktoré začali vytláčať staré druhy ľudového tanca. Fujarista J. Kubinec Autor hesla: Oskár Elschek /nar. 1890/ z Utekáča FUJARA Vzduchozvučná, hranová píšťala, zvyčajne zhotovená z bazy. Najčastejšie je dlhá 1500-1800 mm s priemerom 33-50 mm. Vlastnú píšťalu dopĺňa pomocný vzduchovod s dĺžkou 500-700 mm, ktorou sa privádza vzduch na hranu v hlave fujary. Bez tohoto vzduchovodu by hráč, ktorý zakrýva hmatové otvory, nedosiahol ústami priamo k tónotvornému zariadeniu. Tri hmatové otvory sa nachádzajú v jej spodnej polovici, ktorá je bohato ornamentálne, zriedkavejšie figurálne zdobená, vypaľovaná kyselinou, vyrezávaná hlbokým vrubom alebo vybíjaná mosadznými vlnitými vrubovitými páskami. Autor hesla: Daniel Luther Gašparko a Škrhola. Rezbár M. Foukal 1925-1928 BÁBKOVÉ DIVADLO Od 19. do pol. 20. stor., v období kočovného bábkarstva patrilo k obľúbenej ľudovej zábave detí aj dospelých. Slovenskí bábkari sa usilovali verne napodobniť herecké divadlo: bábky a ich kostýmy boli zmenšenou kópiou živých postáv a pohybovali sa na scéne s maľovanými pozadiami a kulisami. Repertoár dobrého bábkara tvorilo okolo 40 hier, ktoré hrával spamäti, čím si zabezpečoval potrebný kontakt s publikom. Podnety získaval z prostredia, kde hral. Boli to miestne klebety, nálady, osobité postavy a ich výroky. Čutora. Pukanec, 1873 Autor hesla: Irena Pišútová HLINISKO Kvalitná hlina bola základným materiálom hrnčiarskej a džbánkarskej práce. Hruda dobrej hliny sa musela rozdrobiť medzi prstami. Hlinu hľadali keramikári. Kopávali ju najčastejšie na jar, okolo Veľkej noci. Do hliniska potom išli všetci pracovníci dielne spoločne. Miesto hliniska vyberal majster, ktorý krokom odmeral jeho obvod a urobil prvý výkop. Na boku hlbokej jamy, (inde až 4 m pod povrchom), vykopali schodíky, po ktorých si podávali korytká s hlinou. Kopáči nezriedka prišli o život pri zosuvoch pôdy počas práce. Kolektívna práca v hlinisku bola príležitosťou na rozprávanie žartovných príbehov. Autori hesla: Marta Komorovská, Sekerka goralskej Oskár Elschek, Stanislav Dúžek valašky zdobená rytím, porisko spevnené a zdobené oplechovaním a vybíjaním. Ždiar, 1930 VALAŠKA Malá sekerka s dlhým poriskom . Slúžila ako oporný, obranný a pracovný nástroj, súčasne ako tanečná rekvizita. Viaže sa na valasko-pastierske zamestnanie a je rozšírená najmä na strednom Slovensku. Sekerky valašky kovali zo železa dedinský kováči. Poriská a výzdobu robili pastieri. Valašky slúžili ovčiarom na to, aby sa podľa ich zvuku mohol orientovať kŕdeľ oviec. Vo všeobecnosti je valaška v slovenskej tanečnej kultúre používaná hlavne pri odzemku. Jej špecifické použitie znásobuje možnosť preukázať tanečnú obratnosť interprétov. V niektorých regiónoch tanečníci gestikulovali valaškou i pri cifrovaní-hajduchovaní v svadobných sprievodoch či v reťazovom palicovom tanci. Vyškrabovanie. Čertižné Autor hesla: Oľga Danglová KRASLICA Slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar. Symbol jarného oživenia prírody. Farbenie malo posilniť jej magický účinok. Pôvodnú predkresťanskú obyčaj adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázií z pol. 3. tisícročia pred.n.l. Na území Slovenska ich dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. stor. V dnešnej dobe, najmä dievčatá, obdarúvajú na Veľkonočný pondelok svojich šibačov, polievačov kraslicou ako darom lásky. Jánošíková družina Autor hesla: Viera Gašparíková /maľba na skle/. Nelokalizované, 19. storočie. JÁNOŠÍK Juraj Jánošík-legendárny ľudový hrdina, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského zbojníctva. Okolo 1707-08 sa zúčastnil na povstaní vedenom Františkom II. Rákóczim, po bitke pri Trenčíne opustil rady kurucov a vstúpil do cisárskeho vojska. Po prepustení z vojska ho kysucký zbojník Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Stal sa kapitánom družiny zbojníkov a s ňou zbíjal. Začiatkom marca 1713 ho chytili, v Liptovskom Mikuláši odsúdili a popravili obesením za ľavé rebro.

Použitá literatúra: CD Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Autori: Ústav etnológie SAV, VEDA vydavateľstvo SAV, GRATEX international, spol. s r.o.