Študenti Vysokej školy ekonomickej v Bratislave Jano Varoščák, Peter Kracina, Ivan Milko a
Igor Medlen usúdiac, že škole chýba súbor, sa rozhodli založiť folklórny súbor s názvom "Ekonóm".
Bolo pred prázdninami a presne 22. mája 1969 vo štvrtok večer sa uskutočnil prvý konkurz.
Prišlo osemdesiat záujemcov, z ktorých sa o pár mesiacov neskôr, zrodilo prvé jadro
súboru. Po konkurze sa prakticky celé leto nič nedialo a až na jeseň sa našli priestory na
Vajnorskej ulici v Dome osvety v pivničných priestoroch, ktoré ani zďaleka neboli ideálnym
prostredím na nácviky. Po každom nácviku sa vyberalo po dve koruny. Celková suma predstavovala
40-50 Kčs. Tieto peniaze neboli určené na žiadnu pijatiku, ale sa poctivo odovzdávali
upratovačke. Tá o siedmej večer pivnicu otvárala a o deviatej večer ju zatvárala a
upratovala.
Najprv sme sa učili tancovať, t. z., že sa vytvárala a bola iba tanečná zložka. Prvým vedúcim
tanečnej skupiny bol Vilo Sloboda. Korepetíciu na klavíri k tancom robil Dano Janšo, študent
VŠE. Prvé tance boli z východu: Karička a Zemplín. Ich choreografiu robil Paľo Širák, tanečník
zo SĽUK-u.
V júni 1970 sme sa zúčastnili Akademickej Nitri, kde sme získali tretie miesto za Zemplín.
Druhé miesto nebolo udelené nikomu. Mohli sme byť v podstate aj druhí, ale nemali sme vlastnú
hudbu. S hudbou sa to vyriešilo jednoducho tak, že sa hudobníci posťahovali priamo
na mieste z ostatných vysokoškolských súborov, ktorí boli na Akademickej Nitre a tí, popri
harmonikárke z Ekonómu hrali a doprevádzali tanečnú zložku. Tam sa zrodilo
i prvé spevácke číslo. Keďže podmienkou bol 20 minútový blok a aby sa vyplnil čas, jedna z
tanečníčok si zasólovala pesničkou: Šééj hóój, tili,tili, tili, chlapci me ľubííli…
Tancovalo sa v starých vyradených krojoch z Lúčnice.
Po tomto prvom roku bol konkurz do ľudovej hudby, kde prvou primáškou bola Vierka Drobková,
v tom čase bola huslistkou v orchestri Národného divadla. Prví a najdlhšie hrajúci muzikanti
Ekonómu boli Ivan Kysucký (Kocúr) - husle, Ján Popálený (Popko) - kontráš, Ján Dekánek
(Kostrík) - husle, Ján Čarnogurský (Guro) - basa (nie ten politik) a iní.
Vtedy vznikla aj spevácka zložka. Jej vedúcim bol Jožko Tkáčik, ktorý spieval v Lúčnici.
Po Akademickej Nitre Ekonóm upútal pozornosť i samotnej vysokej školy, a tá na oplátku
poskytla priestory na cvičenie a priestory pre krojáreň. Ekonóm právom začínal byť pýchou VŠ
ekonomickej aj vďaka spolupráci s takými známymi menami, akými boli dvojičky zo SĽUK-u Štefan
a Július Antalíkovci, Mária Antalíková, bývalá sólistka SĽUK-u, Juraj Kubánka – choreograf,
Jano Blaho, ktorého pozná každý, Helena Jurasovová, vedúca detského súboru Vienok, Albín
Littva, Rudo Štefanovič, Libuša Bachratá. Hudbu robili Marián Veselský, Alexander Móžy, Štefan
Molota. Dramaturgom súboru bol Štefan Ladyžinský a mnohí ďalší a ďalší.
V roku 1972 sa uskutočnil prvý zájazd Ekonómu do Kyjeva, ale o tom a ďalšom úspešnom
napredovaní súboru zasa až nabudúce.